Všetko o kotvičníku zemnom

História:
Ako liečivú rastlinu poznali kotvičník zemný už starovekí liečitelia v Číne, Indii a Mezopotámii. Odvar z rôznych častí rastliny sa tradične používal na zlepšenie činnosti pečene a posilnenie usínajúceho záujmu o sexuálny život. Za starovekého Grécka bola používaná ako tzv. zvyšovač nálady. V Číne sa oblasť jej aplikácie, okrem prevencie nádorov, rozšírila o terapiu ochorení zasahujúcich pečeň, ľadviny aj kardiovaskulárny systém. K objaveniu terapeutických náležitostí fytosterolov uložených v kotvičníku zemnom došlo trochu neočakávane v komunistickom Bulharsku. Západná odborná verejnosť sa s výsledkami bulharských výskumov mohla prakticky zoznámiť až po roku 1989 a musela im priznať štatút celkom priekopníckej vedeckej práce. S vlastným výskumom začala Bulharská vojenská lekárska akadémia v roku 1974 za neskoršej spolupráce farmakologickej sekcie Bulharskej akadémie vied. V súčasnosti zažíva kotvičník v západnom svete zvýšený záujem ako potravinový doplnok najmä pre vplyv na náladu a zvyšovanie libida. V roku 1998 sa kotvičník zemný prepracoval medzi 12 svetovo najpredávanejších prípravkov špeciálnej doplnkovej výživy.

Popis:
Nenápadná rastlinka, okolo ktorej sa dvíha stále väčšia vlna záujmu. Kotvičník zemný, latinsky Tribulus terrestris, je viacročná subtropická rastlina vzdialene príbuzná bodliakom. Kotvičníkov zemných sa vyskytuje najmenej 15 druhov na celom svete. Radí sa medzi jednoročné rastliny a dorastá dĺžky od 10 cm do 60 cm. Rastlina je pomerne slabo vetvená a jej listy sú krátko stopkaté, ústretové a palistnaté, eliptické alebo podlhovasto kopijovité. Kvety majú žltú farbu skladajúcu sa z piatich okvetných lístkov. Plod sa rozpadá a má päť tvrdých hviezdicových plôdikov, ktoré majú dva dlhé ostne. Semená majú vajcovitý tvar, svetlohnedá farba.

Výskyt:
Kotvičník rastie prevažne v oblastiach Afriky, Ázie, Európy a Austrálie, kde často vyhľadáva piesočné pôdy, suché miesta, stepi, rumoviská a slnečné miesta. Najviac sa však vyskytuje na indickom subkontinente, v Indonézii a na ostrovoch Oceánie. U nás sa vo voľnej prírode vyskytuje len ojedinele. Pôvodom je pravdepodobne z piesočných morských pobreží Číny a Japonska.

Účinky:
Kotvičník obsahuje látky, ktoré dokážu zvýšiť u mužov množstvo testosterónu v krvi až o 30 % a zvýšiť množstvo hormónu (FSH) estradiol v ženskom tele. Vďaka tomu je kotvičník prevažne využívaný ako afrodiziakum. Po zvýšení hormónov v tele totiž dochádza k zvýšeniu sexuálnej žiadostivosti a celkového elánu a vyrovnanosti. Čím sme starší, tým menej dokáže naše telo tieto hormóny vytvárať v takej miere ako za mlada. Preto ľudia využívajú kotvičník zemný na doplnenie množstva chýbajúcich hormónov v tele, ktoré nás vráti o niekoľko rokov späť do mladosti. To však neznamená, že rastlina nepôsobí aj na mladšiu populáciu. Kotvičník sám osebe však tieto hormóny neobsahuje. Iba pomáha v lepšej a kvalitnejšej činnosti našim pohlavným žľazám. Tieto žľazy si potom začnú tieto hormóny vytvárať v potrebnej výške samy.
S ohľadom na obsah alkaloidov nie je Kotvičník vhodný pre osoby mladšie ako 20 rokov a tehotné či dojčiace ženy. Kontraindikácie a interakcie s inými látkami a liečivami neboli dosiaľ objavené.

Zloženie: 
sapogeníny – gitigenín, trogogenín, ruskogenín, diosgenín, chlórgenín a mnoho ďalších,
alkaloidy harman a harmín, bioflavonoidy, glykosidy, triesloviny, flavonoidy, živica, steríny, stigmasterín, campestrín, beta-sitosterín, steroidy diosgenín, tigogenín, yamogenín, neotigogenín, flavonoidy campherol, rutín a quercetín, alkaloidy, živica 3,5 – 5 % oleja zloženého z 57 % kyseliny linolovej a linolénovej, 27 % olejovej, ďalej behenové, stearové, palmitové a ďalšie. Obsahuje aj taníny, sacharidy, steroly, ďalej derivát diosgenínu desoxidiosgenín, gracillín, dioscín a terrestrosíny A – E a tiež vitamín C. V koreňoch sa nachádza najmä saponín diosgenín. Listy a vňať jednej rastliny majú v sušine asi 12,1 % bielkovín, 2,6 % tuku, 40,8 % sacharidov, 27,8 % vlákniny a 16,7 % minerálnych látok. Obsahuje aj asi 2,8 % steroidných saponínov, alkaloidy, flavonoidy, živicu, triesloviny a tiež 160 mg vitamínu C. V kvetoch sú steríny, stigmasterín, campestrín, beta-sitosterín, steroidy diosgenín, flavonoidy campherol, alkaloidy, rutín a quercetín. V plodoch a semenách sú alkaloidy živice, 3,5 – 5 % oleja zloženého z 57 % kyseliny linolovej a linoleovej, 27 % olejovej, behenovej, stearovej a ďalšie. 

Užitie kotvičníka:
Jednou z možností užitia kotvičníka je tradičný spôsob podávania – príprava odvaru (čaju) zo sušenej zomletej vňate kotvičníka. V skutočnosti je pre väčšinu ľudí takáto príprava čaju prácna, časovo veľmi náročná a dosť nepraktická. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli začať vyrábať Kotvičník Forte®.
Práve Kotvičník Forte® je náš výsledný produkt, v ktorom sa nám podarilo všetky účinné látky obsiahnuté v kotvičníku zemnom izolovať a pomocou špeciálneho extrakčného zariadenia a filtračného postupu sme tak vytvorili veľmi silný extrakt.
Jedinečným technickým postupom sme docielili to, že iba v 15 kvapkách Kotvičníku Forte® je rovnaké množstvo účinných látok ako v prípade vypitia 0,75 l čaju zo sušenej byliny. Ďalšou výhodou tohto spôsobu užívania je, že si Kotvičník Forte® môžete vziať kdekoľvek so sebou a kedykoľvek si tak dať svoju „dennú dávku“.
Viac o Kotvičníku Forte® tu.

Intoxikácia a vedľajšie účinky:

UUžívanie kotvičníka zemného nemá oproti podobným chemickým prípravkom žiadne vedľajšie účinky. Pre zvýšenie účinku je možné použiť aj vyššiu dávku, pretože klinické testy nepreukázali žiadnu merateľnú toxicitu, ani vedľajšie nežiaduce účinky, a to ani pri podaní vysokých dávok.